Škôlka - základ života

Si outsider!

Keď som prvýkrát vstupovala do škôlky, nikto ma takto nenazval. Ale považovali ma zaňho všetci. Za outsidera. Menšinu. Čudnú. S ktorou sa nikto hrať nebude. Dôvod? Všetky deti pochádzali z rovnakej dediny. Len ja som bola odvedľa. Nezapadla som a zavadzala som. Našťastie v tej škôlke bol outsider ešte jeden. O dva roky staršie dievčatko. Rómka. V regióne, v ktorom Rómovia veľmi nežijú, to bolo ešte zvláštnejšie. A tak sme boli čudné dve. Ja, lebo som bola zo susednej dediny. A ona, lebo bola Rómka.  

Hra o stoličky

Psychológia hovorí o dôležitosti hry pre detský vývoj a rozvoj rolového správania. Už tie najprimitívnejšie hry nás pripravujú na život. V prípade našej dedinskej škôlky to platilo obzvlášť. Našou obľúbenou hrou bol celé roky boj o stoličky. Pri dverách do spálne sa po oboch stranách dverí nachádzali dve biele kresielka a bolo vecou prestíže sadnúť si na nich. Elita škôlkarského osadenstva (áno, už ako deti sme si vytvorili jasnú spoločenskú hierarchiu) rozhodovala, komu túto výsadu umožní a na ako dlho. Ja som, samozrejme, šancu nemala. Bola som outsider na druhú. Cudzinka v cudzej dedine, ktorá sa hrá s Rómkou. Škôlka nás na reálny život pripravila dokonale. Najmä na hru o stoličky a spoločenskú prestíž. 

Všetko je dočasné

Život šiel ďalej prirodzeným tokom. Staršie deti odchádzali do školy. Mladšie prichádzali. Aj moja Rómka postúpila na ZŠ a ja som si našla kamarátov nových. Chalanov. Keď zistili, že nakladanie piesku na tatrovku ma baví a ide mi dobre, vozili ma potom ako čestného pasažiera v autobuse, postavenom z drevených kociek. Pri pohľade na tento autobus biele kreslá bledli závisťou. Avšak ja som už o nich nestála.

Škôlka ma naučila veľa. A tak dnes viem, že:

• Priateľstvo je vzácne a je jedno, či je priateľ svetlý, tmavý, triedna kráska či chalan odvedľa. Záleží na charaktere, vernosti, úcte. 
• Outsideri majú skvelé východisko „byť dobrým priateľom“, lebo vedia, aké vzácne je, ak pri tebe niekto stojí v každej situácii a nehanbí sa za teba, nepredá ťa za „misku šošovice“ a spoločenskú prestíž. Ak si sa priatelil s Rómom, potvrdíš to.
• Aj tie najlákavejšie „kreslá“ vyblednú, keď príde lepšia ponuka. A vôbec, každá prestíž je relatívna a dočasná. A žiadny vzťah, žiadny človek nestojí za to, aby si ho zradil pre dočasné výhody, aby si človeka zradil pre „stoličky“. 

Autorka: PhDr. Valéria Juríčková, PhD.